Zrazu to nastalo. Spoza obzoru vystrelil prvý ranný lúč a spôsobil explóziu emócií. Vtáky opäť ožili a svojim spevom vítali nový deň. Kvety a tráva sa zachveli, vánok zavial teplo prvých slnečných lúčov do každého kúta. Ohnivá guľa pomaly vykúkala spoza hrebeňa hôr. Boh slnka Svarog sa zobudil. Bolo tu nové ráno.
Mužovou tvárou preletel nenápadný úsmev. Poďakoval za ďalší deň, ešte raz sa zhlboka nadýchol a nasal prvé lúče slnka do svojich pľúc.
A ako už veľakrát predtým jeho myšlienky odleteli do diaľky. Ďaleko za hory, kde sa v perinách nepokojne pomrvila Žena.
Zavrel oči, aby lepšie videl a cítil. Vtedy jeho oči uzreli tvár Ženy ako už toľkokrát. Usmial sa. Vystrel svoje dlane k žeravej guli na obzore a končeky jeho prstov sa spojili so životodarnou energiou. Vedel, že prvé lúče slnka pomaly hladia tvár Ženy akoby to robil najnežnejší milenec a jemný vánok, ktorý ovieval Jeho tvár a dlane, niekde v diaľave cez pootvorené okno vplieta svoje prsty do Jej vlasov. Muž cíti ten dotyk. A je to On, kto sa nežne pohráva s hnedými kaderami Ženy a hladí jej líca.
Keby tak mohol kľačať pri jej lôžku bez pohnutia a dychu a pozorovať tu spiacu krásu. Sledovať jej dych a strážiť pokoj jej spánku.
Jedného dňa sa stretnú a On sa, podobne ako vánok teraz, ovinie okolo jej drieku. Jeho dych poláska jemné chĺpky na ženinej šiji. Nesmelo sa dotkne prstami jej prstov. Zovrie Ženine dlane do svojich dlaní, pozrie sa jej do hlbokých očí a Ona jeho pohľad opätuje. Navzájom si nazrú do duše, ich srdcia sa opäť zachvejú, oči ešte viac rozžiaria. Dlho sa budú navzájom dychtivo vpíjať pohľadom do hlbín toho druhého. Žena urobí nenápadný opatrný pohyb hlavou a tým spustí stavidlá, ktoré bránili vlneniu lásky pred vyliatím z brehov. Ich pery sa spoja do nesmelého nežného bozku a pohltí ich vášeň. Ich srdcia sa spoja v jedno a na oblohe zažiari nová hviezda.
Muž sa strhol a prebral zo snenia. Každá bunka jeho tela volala po blízkosti Ženy. Jeho oči si opäť želali vidieť jej krásu a jeho uši bažili po jej nežnom šepote. Jeho ústa prahli po sladučkej chuti pôvabných pier. Jeho ruky sa chceli nežne dotknúť jej líca, pohladiť jej vlasy. Túžili sledovať ladnú krivku jej tela, hrať na tom krehkom nástroji a vyludzovať nežné vzdychy. Priali si pomaly a jemne prepátrať všetky zákutia toho malebného kraja a rozvibrovať prvé tóny rozkoše.
Muž si smutne vzdychol. Ešte raz sa zhlboka nadýchol chladivého ranného vzduchu a vtedy mu milosrdný vietor privial dar, ktorý ho rozveselil a opäť mu dodal silu čakať. Zacítil vôňu Ženy. Tej ženy, ktorá sa pomaly preberala zo spánku stovky kilometrov ďaleko. Mužov pohľad sa pomaly presunul po končiaroch vrchov a otáčal sa až kým aróma nezosilnela a On opäť nepocítil silnejúce vibrácie vo svojom vnútri. V srdci mu bublala a vrela krv. Mravčenie prebehlo chrbticou a po celom tele mu naskočila husia koža. Muž vedel, že teraz pozerá Jej smerom. Bol šťastný.
Z úst muža sa vydral tichý ale hlboký výdych. A s úsmevom na perách a v srdci zašepkal: „Krásne ráno, Čistá. Krásny deň, Kráľovná.“
- o - o - o - o -